Zaujímavosti

VALASKÁ KOLONIZÁCIA

VALASKÁ KOLONIZÁCIA

doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom v 14. až 15. storočí. Prvé skupiny pastierskeho obyvateľstva rumunskej a rusínskej národnosti sa objavili vo východoslovenských stoliciach v 14. storočí. V priebehu nasledujúcich storočí, pri jej postupe na západ, do Gemera, horného Pohronia, Liptova, Oravy a Trenčianskej župy sa jej nositeľom stáva už domáce slovenské, prípadne aj poľské a rusínske obyvateľstvo zo susedných oblastí. Valaské obce sa zakladali na tzv. valaskom práve, ktoré bolo upraveným nemeckým právom, prispôsobeným potrebám nových osadníkov. Valaskí poddaní za slobodné používanie pôdy odovzdávali panstvu po uplynutí stanovenej lehoty, spojenej so zakladaním obcí, dvadsiatok z oviec a poplatky od dobytka, odvádzali syr, bryndzu, lesnú zverinu, výrobky z kože a domáce súkno. Vykonávali tiež strážne služby a postupne aj drevorubačské práce v horách. Na čele valaských obcí stáli dediční richtári, šoltýsi (škultéti) alebo vajdovia, ktorí mali nad poddanými aj nižšiu súdnu právomoc. V 17. storočí valaskí poddaní splynuli s ostatným dedinským obyvateľstvom.

 

Zdroj: www.ludovakultura.sk/

Posted by in Zaujímavosti
Spišskí Gorali žijú na Slovensku, aj v Poľsku

Spišskí Gorali žijú na Slovensku, aj v Poľsku

Spiš je historické územie na slovenskom stredovýchode. Jeho centrom bol od 12. storočia Spišský hrad. V 13. storočí sa tu začala nemecká kolonizácia. V 14. storočí vznikol Spolok spišských miest: Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Poprad a Spišská Sobota.

V roku 1412 uhorský kráľ založil 13 spišských miest Poľsku. Kráľ Žigmund potreboval peniaze na financovanie vojny proti Benátkam a na nákladnú zahraničnú politiku, preto si požičal od svojho švagra, poľského kráľa Vladislava II. Jagelonského 37 000 kôp českých grošov. Až Mária Terézia, pri prvom delení Poľska 5. novembra 1772 pripojila spišské mestá späť k Uhorsku. V rokoch 1728 – 1876 bola v rámci Uhorska vytvorená samostatná provincia 16 spišských miest. V priebehu historického vývoja sa na Spiši miešali vplyvy slovenské, poľské, nemecké a valašské.
Goralská časť Spiša leží:
na východ od Vysokých a Belianskych Tatier, sú to tzv. tatranskí Gorali v obciach Lendak, Ždiar a Javorina. l
na sever od Spišskej Magury, l žijú tu zamagurskí Gorali, najgoralskejšími obcami v tejto časti územia sú Osturňa, Veľká a Malá Franková a Červený Kláštor.
pri rieke Poprad žijú pripopradskí Gorali v kúpeľnej dedine Vyšné Ružbachy. l
Najpestrejšie kroje a jazykovo najvýraznejší goralský prejav majú obce Lendak, Ždiar a Javorina. Občania tu doteraz nosia pri slávnostných príležitostiach a sviatkoch kroje. Sú veľmi farbisté a podobné krojom na Podhalí alebo v Suchej Hore a Hladovke. Súčasťou ľudovej kultúry je aj folklór tatranských goralov. Ich ľudové súbory často účinkujú v rozhlase a televízii. Nezriedka vystupujú aj v zahraničí. Krojované skupiny spestrujú aj cirkevné obrady v kostoloch.
Zamagurie je jedným z naj-krajších kútov Slovenska. Najvýznamnejším strediskom kraja z južnej strany Dunajca je Červený Kláštor. Konajú sa tu rôzne kultúrne podujatia za účasti goralských súborov zo Spiša. Na základe cezhraničnej spolupráce sa organizujú Slovensko-poľské goralské slávnosti v Červenom Kláštore a Krošcienku nad Dunajcom. Zamagurskými folklórnymi slávnosťami sa každoročne v júni otvára splav Dunajca a slovenskí a poľskí Gorali prevážajú na pltiach turistov prielomom Dunajca. Dunajec každý rok splaví cca 40 000 turistov. Program Zamagurských fol-klórnych slávností prebieha pred tisíckami divákov priamo pod siluetou vrchu Tri koruny. Medzi významné podujatia na Dunajci patrí aj Medzinárodný pieninský vodný slalom.
Významným sídliskom pripopradských Goralov sú Vyšné Ružbachy. Nachádzajú sa na juhovýchodnom úpätí Spišskej Magury. Sú to významné slovenské kúpele s liečivými hydrouhličitanovými a vápenatohorečnatými prameňmi. Atrakciou Vyšných Ružbách je travertínové jazierko Kráter s priemerom 20 m a s hĺbkou 3 m. Obec bola typická hustou zástavbou domov so šindľovými strechami a štítmi, obrátenými do ulice. Obyvatelia si dodnes zachovali krásny ľudový odev a goralské nárečie.

Zdroj: https://nasaorava.sme.sk/c/4170675/spisski-gorali-ziju-na-slovensku-aj-v-polsku.html#ixzz4kUIwTrK6

Autor: IGNÁC KUCHTIAK

Posted by in Zaujímavosti