Informácie

regionálna skupina na slovensko-poľskom pomedzí. Na území Slovenska je to oblasť severných Kysúc, hornej Oravy a horného Spiša. Najväčšia goralská oblasť je na Spiši, tvorí ju 34 obcí, na Orave 11 obcí a na Kysuciach 5 obcí. Z historického hľadiska možno hovoriť aj o goralských enklávach – obce Huty, Malé Borové, Veľké Borové, Liptovské Matiašovce (okres Liptovský Mikuláš), Liptovská Lúžna (okres Ružomberok), Lom nad Rimavicou, Pohorelá (okres Brezno) a Liptovská Teplička (okres Poprad). Goralské oblasti na Slovensku netvoria jednoliaty územný ani kultúrny celok. Meno goral je najčastejšie spájané s označením horali, obyvatelia žijúci v horách. Všeobecne sa označujú ako spišskí, oravskí a kysuckí gorali. Otázka pôvodu goralov nie je doposiaľ objasnená z historického ani etnologického hľadiska. Podľa jednej z hypotéz predstavujú zvyšky pôvodných bielochorvátskych hornovislianskych kmeňov, ktoré zo strednej Visly zatlačil na juh, hlbšie do karpatského oblúka poľský kmeň Ľachov. Konkrétne historické doklady o tom chýbajú. O vzťahu goralov k Malopoľsku priniesla viaceré doklady dialektológia. V poľskej aj v slovenskej dialektológii sa zhodne konštatuje, že goralské nárečia na Slovensku sú svojím pôvodom poľského typu. Proces slovensko-poľskej interferencie je však na Spiši, Orave, Kysuciach či v enklávach rozdielny. Osobitosti vývinu goralov determinovali historické, sociálne a hospodárske podmienky v rámci valaskej kolonizácie od 2. polovice 15. storočia. Z etnického hľadiska sa gorali na Slovensku považujú za Slovákov a ich tradičná kultúra predstavuje prechodné slovensko-poľské kultúrne pásmo.

Zdroj www.ludovakultura.sk