Názov pre vianočné sviatky v obci Haligovce, Veľká Lesná a Lesnica, ktoré trvali tri dni, boli Godi. Počas týchto troch dní sa nepracovalo. Pre 25.december sa používal názov Bože Narodzeňe, 26.december druhý sviatok vianočný, Na Štefana 27.decembra volali Mlaďatok alebo Jan, Na Jana. Pre chlapov i ženy bol Štedrý deň bežným pracovným dňom a volali ho Vilija. Štedrovečerná hostina sa nazývala Obiod.
Štedrý deň bol pôstny dňom. Do večera sa nejedlo takmer nič, prípadne pečené zemiaky a surová kapusta zo suda. Deti radi maškrtili a kradli z napečených koláčov, na čo sa ženy zlostili. Dodnes je Štedrý deň dňom pôstu, nie však až tak, ako kedysi. Ženy vstávali zavčasu, aby stihli upiecť koláče a to dovtedy, kým vtáčik nezaspieval, aby mohli poskrobek dať zožrať kurám, čo malo zabezpečiť, aby dobre a zavčasu kvokali a dobre sedeli na vajciach. Na koláče sa zaprávala hladká a grisová múka s mliekom a droždím /drozdze/. Potom ako cesto vykyslo, veľa sa miesilo, aby bolo dosť cesta na kub, gruľovník, bobalki, makovňik, lekvarňik, tvarožňik, kapušňik a jablovňik.
—
Zdroj: Majeriková I., Majeriková M.- Doživotná umiestnenka, Pamätnica k nedožitým 80.narodeninám Viktora Majerika