Slovensko napriek bohatému folkórnemu dedičstvu od tradičných veľkonočných zvykov upúšťa. Citeľné je to najmä počas najväčších sviatkov, teda Vianoc a Veľkej noci. Dnes, často už len z rozprávania prastarých mám, si vieme predstaviť, ako asi vyzerali veľkonočné sviatky kedysi.
Nezmenil sa svet, zmenili sa ľudia
Viete prečo sa vlastne od všetkých (pre niektorých smiešnych) tradícií upustilo a neustále upúšťa, keď to bolo niekedy v drvivej väčšine rodín základom číslo jeden? No predsa preto, že dnes ľudia majú hromadu iných možností. Načo by asi tak ľudia mali postiť mäsom, zhromažďovať úrodu, pratať, piecť chlieb či pliesť korbáče, nedajbože sa zamýšľať nad pravým, a teda duchovným posolstvom Veľkej noci? Načo by to dnes Slováci robili, keď predĺžený Veľkonočný víkend im perfektne poslúži na „vypratávanie“ obchodných domov, „pečenie“ svalovej hmoty vo fitku či zhromažďovanie nových selfíčok z parádnej štvordňovej lyžovačky v Rakúsku?
Možno si teraz v duchu hovoríte, kto my sme, že sa vám tu takýmto spôsobom snažíme „kázať“ štýl trávenia vášho času, na ktorý máte právo len a len vy. Vedzte, absolútne vás nechceme priviesť k pohoršeniu. No tiež vedzte, že tak ako sú dnes hrdí Slováci pohoršovaní nad tým, ako si niekto môže dovoliť oblievať jemnejšie pohlavie ľadovou vodou a k tomu ešte šibať (bičovať) korbáčom, by nad trendovými „zvykmi“ bola pohoršená nie jedna stará mater. No, ešte aj v tom sme dnes vo „výhode“, keďže väčšinu prastarých mám a otcov už vypočuť nemôžeme, že? Ale ako lepšie vieme uctiť pamiatku tých, ktorí vychovali našich starých rodičov, rodičov, a teda nás, keď nie obnovovaním tradícií, v ktorých oni videli pravý zmysel aj zmysel spájania rodiny?
Porovnajme si teraz aspoň prostredníctvom výdobytkov techniky, ako to počas Veľkonočného týždňa prebiehalo v pravej goralskej rodine a aspoň na chvíľu si to porovnajme s dneškom.
Pravý Veľkonočný týždeň!
Poďme pekne po poriadku. Veľká noc sa v goralských dedinách úzko spájala so začínajúcimi poľnými prácami, zameranými na sejbu, sadbu, ale aj prvý jarný výhon dobytka. Osobitný a najväčší význam v jarnom zvykoslovnom cykle mali veľkonočné sviatky a zvlášť úkony viažuce sa k dňom posledného týždňa veľkého pôstu, nazývaného veľký alebo tichý týždeň.
Na Kvetnú nedeľu dodnes kňazi v kostole svätia rozvíjajúce sa vŕbové prútiky – bahniatka ako prvú jarnú zeleň. V minulosti ich ľudia, po príchode z kostola domov, zakladali za sväté obrazy, zrkadlá, nado dvere alebo za drevenú hradu na povale či krokvu v streche. Tieto sväteniny mali dom a jeho obyvateľov po celý rok chrániť počas búrky od bleskov a pred krupobitím. Keďže posvätené bahniatka nadobudli sakrálny charakter, ich likvidácia bola prípustná len spálením v ohni.
Zelený štvrtok bol nazvaný podľa Gatsematskej záhrady, kde sa Ježiš Kristus modlil a kde bol rímskymi vojakmi zatknutý. Na tento deň sa vždy jedávalo niečo zelené, ako napr. špenát, šťaveľ, žihľava či jarné bylinky. V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa chodievali ženy modliť ku krížom i kaplnkám nachádzajúcich sa v chotári obce. Po skončení modlenia zašli najčastejšie k miestnemu potoku, v ktorej si so zariekaním umývali tvár: „Ty vodžicko bystra, cysta, což umyla rany Krysta, umyj i mňe, gřysne stvořeňe.“
Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, sa chodievali umývať k tečúcej vode aj ostatní ľudia. Tí nevládni a starí sa umývali doma vodou prinesenou z potoka. Všetci verili, že voda v danom čase nadobúda blahodarné a liečivé účinky, ktoré z nich môže zmyť najrôznejšie choroby a neduhy. V niektorých lokalitách gazdovia brodili v potoku aj kone, aby boli zdravé a silné. V tento deň zvykli tiež zasadiť do dvora stromček, lebo verili, že vyrastie na veľký strom. Niekde ešte aj dnes vešajú počas veľkonočných sviatkov na konáre ovocných stromov vo svojich záhradách vyfúknuté vajíčka ako symbol hojnej úrody.
Veľký piatok je dňom veľkého pôstu. V minulosti jedli ľudia len ľahké, zvyčajne mliečne jedlá, najčastejšie v rúre pečené zemiaky v šupke bez masti, chudobné polievky bez tuku, mlieko, čaj, chlieb. V kostole nehoreli sviečky a dodnes sa obrady vykonávajú po tme.
Na Bielu sobotu zvykli ľudia navštevovať hroby svojich blízkych. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že vyčistením príbytkov z nich vyženú choroby a všetko zlé. Dievčatá pre kúpačov chystali vajíčka, ktoré najčastejšie farbili v odvare z cibuľových šupiek, sennej mrvy a neskôr z farebného krepového papiera. Aby sa leskli, pred ukončením pridali do odvaru trochu bravčovej masti alebo ich potreli kožou zo slaniny.
Na Veľkonočnú nedeľu sa varili výdatnejšie mäsové pokrmy. Domáci zvykli pripravovať šunku, bohatší robili zabíjačky. Zo všetkých jedál ženy priniesli v košíku do kostola na posvätenie, aby domácim po dlhom pôstnom čase neuškodili. Požívané jedlá mali predovšetkým upevniť zdravie a silu ľudí. Osobitný význam ľudia pripisovali vajíčkam, ktoré symbolizovali plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Posvätené jedlá mali ľudia vo veľkej vážnosti a nesmelo sa z nich nič odhodiť.
Vyvrcholením celého veľkonočného obdobia bol a stále je Veľkonočný pondelok, nazývaný kúpací, spojený s oblievaním dievčat a žien vodou. Dievčatá vyťahovali rovno z postele, alebo ich hľadali ukryté po pôjdoch a komorách. Vyviedli ich k studni alebo potoku, kde ich oblievali plnými vedrami vody, alebo hodili rovno do potoka. V niektorých lokalitách sa pri kúpaní dievky pýtali: „Veríš, že Kristus vstal z mŕtvych?“
Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina, ktorá by nebola vyšibaná či poliata, by mohla počas roka chorľavieť či stratiť krásu, pružnosť. Dievky kúpačov pohostili podľa svojich možností, najčastejšie pohárikom pálenky, u bohatších aj varenou šunkou, praženicou so slaninou a koláčmi. Počas dňa chodievali kúpať svoje rovesníčky aj mladší chlapci, ktorí okrem vody používali podomácky vyrobenú voňavku. Najrozšírenejšia bola z brezovej vody. Ako odmenu dostávali varené vajíčko a koláč.
Aby sa prababky v hroboch neotáčali…
A čo mešťania? Tí trávili veľkonočný pondelok návštevami rodinných príslušníkov. Polievanie bolo síce decentné, pričom šibači používali skôr voňavku, no svojho ducha to malo. V domácnostiach nechýbali kysnuté koláče a jedlá z vajec. Mnohí z nás dnes vnímajú veľkonočné sviatky skôr ako predĺžený víkend, mladých šibačov a kupačov na Veľkonočný pondelok teší najmä finančná výslužka.
Cudzinci nad týmito zvykmi krútia hlavami, azda ich považujú za barbarské, ale neuvedomujú si, že aj Krista bičovali a nechápu to najdôležitejšie: Krik, zvada a možno aj hnev prejdú a všetky dievčence vedia, že studená voda, korbáč a dnes aj voňavka im prinesú krásu, zdravie a očistu od všetkého starého a zlého.
Zdroj: M. Jagnešáková – Gorali na Orave, investujeme.sk, spravy.pravda.sk, cas.sk, postoj.sk
Foto: shutterstock.com, Jozef Pitoňák
©2019 Penzión Kamzík
zdroj: penzión Kamzík
