Goralské piesne vznikali najčastejšie príležitostne, pri tanci, pri práci, či zábave. Tanečník stojaci pred muzikou často „naživo“ tvorí nový text, ktorý si sám práve vymyslel. Je to text jednoduchý, ale plynúci z hĺbky srdca. Tento text prispôsobuje už známej melódii. Tak vzniká celý rad piesní, ktoré majú rôzne slová, ale tú istú melódiu a naopak. Slobodu výberu melódie textu ohraničuje zhodnosť daného typu melódie s daným typom textu, verša. Názvy jednotlivých melódií ako křesany, zbo̲jnícki, poľka, drobna a iné sú prispôsobené špeciálnym figúram tanca. Napr. názov piesní Sabalova vznikol z historickej postavy Jána Krzeptowskiego Sabaly, ktorého najobľúbenejšie melódie si muzikanti odovzdávali z pokolenia na pokolenie „ústnym“ podaním – posluchom muzikantov. Veseľne – svadobné piesne spievali družbovia, ktorí pozývali hostí na hostinu, či hostia, družice a cepjarki na svadbe. Vjyrhove – hôrne získali svoj názov od miesta využitia a spôsobu prevedenia spevu, ktorý bol veľmi voľný, pomalý, ťahavý a silný, „aby ho bolo počuť až do vrchov“.
Charakteristický goralský spev je veľmi ťažko napodobiteľný. Gorali najradšej spievali zborovo, viachlasne. Pieseň začína jeden spevák, ku ktorému sa pridávajú ďalší speváci, v dvoj a trojhlasoch a pieseň sa končí unisonom. Chlapi spievajú vysokým, hrdelným, krikľavým hlasom, často prechádzajúcim do falzetu. Ženy spievajú silovým, z hrudníka vychádzajúcim pjeršovym hlasom, nízkym altom. V miešanom zbore ženy spievajú v takej istej oktáve ako muži. Iná charakteristická vlastnosť je glissando, ktoré vystupuje v strede piesne, alebo na jej konci. Zaujímavé je akcentovanie (kladenie dôrazu) v goralskom speve, hlavne v rytmických piesňach.
Piesne goralov sú krátke, väčšinou len jedna či dve strofy, čo je krátka, prostá, jednoduchá forma, s rýmom a a b b, alebo a b a b, so striedavým, či združeným rýmom. Často však v tej jednej strofe je výpoveď speváka emocionálne silnejšia ako v piesňach, ktoré sú dlhé, potužujúc bezprostrednú expresiu piesne.
Krátke goralské piesne majú svoju formu a obsah, sú plné emócií a temperamentu. Vo veľkej miere sa v piesňach využíva metafora, ktorá je zameraná hlavne na prírodu (hory, lesy, hole, polia, role, sneh, dážď, slnko).
Goralské (suchohorské a hladovské) texty piesní sú často ovplyvnené poľskými goralskými piesňami podhaľanského regiónu. Naopak, v piesňach z Podhaľa sú citeľné niektoré slovenské vplyvy.
Ukážka poľskogoralskej piesne:
Kiebyš se ty béla mojom
kupiel byk ci papucie.
Siedem diablów, osiem diablów
miala byš se obucie.
Tá istá pieseň u goralov na slovenskej strane má nasledovné slová:
Dal jek ši ja krpce usyč
usyľi mi papuče,
ej, sto ďiablo̲v, třisto ďiablo̲v
bylo ze to obuče.
Alebo poľskogoralská verzia piesne:
Siwo mgla, siwo mgla,
niescesno siwo mgla,
co mi do dziewcyny
chodnicki zalegla.
Slovesnkogoralská verzia tej istej piesne:
Pocozeš tu přisla
šiva mgla, šiva mgla.
Tyš mi do vjyrsycka
hodňicek zaľegla.
Hovorí sa, že existujú stovky goralských melódií a tisícky textov. Vysvetlenie tohto javu je jednoduché. V goralských piesňach je možné jednotlivé texty priradiť k viacerým melódiám a naopak.
Väčšina spevákov a tanečníkov má svoju obľúbenú melódiu, ku ktorej priraďuje viacero textov a býva pomerne častým javom, že keď pred muzikantov vystúpil niektorý z tanečníkov, muzikanti už vedia, akú melódiu majú zahrať a všetci okolo vedia, aká pieseň bude nasledovať.
Treba povedať, že v goralských piesňach možno postrehnúť aj vplyv iných slovenských regiónov, dôkazom čoho je napr. pieseň Osemnásť rôčkov dievčina mala. K tejto slovenskej piesni existuje goralská verzia.
Aj goralské piesne je možné podľa ich obsahu klasifikovať do nasledovných skupín:
1. reflexívne
2. spoločenské
3. vojenské
4. zbojnícke
5. pastierske
7. junácke
8. záletné
9. ľúbostné
10. rodinné
11. žartovné …
O zaradení piesne do tej či onej skupiny rozhoduje prevaha obsahovej povahy piesne, jej nálady, či prostredia do ktorého pieseň patrila napr. pastierske piesne o ovciach, lúkach, pri robení syra, oštiepkov, či iných výrobkov).
Najviac charakteristické sú piesne reflexívne. Prevažuje v nich myšlienka, reflexia, úvaha. Majú charakter skôr filozofický a to ich výrazne odlišuje od iných piesní. Tento typ piesní nájdeme aj v iných regiónoch, ale nie sú až tak nabité emóciami človeka pozorujúceho svet a zamýšľajúceho sa nad životom.
Druhá skupina piesní – spoločenských – je oveľa užšia. Patria tu piesne, ktoré sú tiež o živote, ale sa konkrétnejšie dotýkajú spoločenských problémov.
Potom nasledujú piesne vojenské, ktoré hovoria o mnohoročnej, násilnej vojenskej službe a o živote v nej.
Zbojnícke hovoria o remesle zbojníka. Tieto piesne majú tiež aj spoločenský podtón.
Pastierske, hájnicke a zbojnícke piesne sú najpočetnejšou skupinou goralských piesní. Pastierske hovoria o živote pastierov, hájnické o živote hájnikov. Všetky tieto piesne majú spoločné prostredie, ktoré opisujú, a v ktorých sa deje týchto piesní odohrávajú.
Viac intímne sú piesne ľúbostné, rodinné a záletné. Do skupiny rodinných patria aj piesne dievocké, mládenecké a piesne o sirotách. Patria tu však aj svadobné piesne a uspávanky.