Zaujímavosti

Już w sobotę było nieźle, Polka zajęła 21. miejsce w gigancie. Dziś Maryna Gąsienica Daniel pojechała jeszcze lepiej, szczególnie drugi przejazd i zajęła 11. miejsce w zawodach Pucharu Świata w gigancie we francuskim Courchevel.

Po pierwszym przejeździe narciarka z Zakopanego była 19. i traciła do najlepszej Amerykanki Michaeli Shiffrin 2:54 sek. Startu nie ukończyła jedna z faworytek Słowaczka Petra Vlhova.

Przedstawiciele Związku Harcerstwa Polskiego odebrali od słowackich skautów Betlejemskie Światło Pokoju. W tym roku, po raz pierwszy od 13 lat, uroczystość przekazania Światła odbyła się na Łysej Polanie.

Tym razem harcerki i harcerze nie spotkają się na wielkim zlocie w Zakopanem, na którym w poprzednich latach gromadziło się kilka tysięcy osób z całej Polski. Tegoroczna, 30. edycja BŚP odbyła się w skromnej oprawie – po kilku reprezentantów polskich i słowackich służb. O godzinie 11.00 na Głodówce odprawiona zostanie msza św., po której przedstawiciele chorągwi zabiorą Światło do swoich regionów, by w tym trudnym czasie dotarło do wszystkich tych, którzy chcą je przyjąć.

Hasło tegorocznej akcji – „Światło służby“ zachęca do współdziałania i niesienia bezinteresownej pomocy wszystkim tym, którzy jej potrzebują. – Płomień pochodzący z Groty Narodzenia Pańskiego obiega cały świat, niosąc nadzieję i wezwanie, by w trudnych czasach otworzyć się na pomoc drugiemu człowiekowi. W Polsce Światło trafi m.in. do ludzi, organizacji i instytucji, które każdego dnia przeciwdziałają epidemii Covid-19, aby podziękować za ich zaangażowanie i służbę- mówi hm. Martyna Kowacka, rzeczniczka prasowa ZHP.

Przypomina, że płomień zapalony w grocie przemierza za sprawą skautów z całego świata długą drogę, by poprzez kraje i kontynenty dotrzeć m.in. do Polski. Od tego ognia zapalane są świece Caritas, które następnie trafiają do wielu środowisk, instytucji i domów, niosąc nadzieję i w symboliczny sposób rozpalając w każdym człowieku chęć pomagania innym.

Ako sme pred časom spomínali na našej webovej stránke mladá sympatická talentovaná goralka zo Zakopaného Ania Gąsienica Byrcyn sa zúčastnila známej speváckej súťaže The Voice of Poland. V naozaj veľkej konkurencii sa Ania umiestnila na treťom mieste!

Srdečne blahoželáme a i naďalej prajeme mnoho úspechov na speváckej dráhe.

Jej vystúpenie si môžete pozrieť na https://www.youtube.com/watch?v=qELH9EUg_fA

rf

Aktualizované: 25/11/2020

Občania Slovenskej republiky môžu vstúpiť na územie Poľska bez povinnosti predloženia negatívneho testu na COVID-19 alebo karantény. V súčasnosti sú otvorené všetky hraničné priechody medzi SR a Poľskom.

Cestovanie v rámci krajiny: Bez obmedzení.

Podmienky tranzitu

Letecká preprava

Medzinárodná letecká doprava je v Poľsku obnovená od 17. júna 2020. Vláda Poľska povolila medzinárodné lety z Poľska do krajín EÚ (+Švajčiarsko, Nórsko, Island, Spojené kráľovstvo).

Od 25. novembra do 8. decembra 2020 je v Poľsku pozastavená letecká doprava s nasledujúcimi krajinami: Arménsko; Bosna a Hercegovina; Čierna Hora; Gruzínsko; Jordánsko; Kosovo; Severné Macedónsko; Spojené štáty americké s výnimkou letísk štátov New York a Illinois; Srbsko (lety zo Slovenska do Poľska sú povolené).

Železničná / autobusová preprava v Poľsku:
Bez obmedzení.

Opatrenia v krajine

Platí povinnosť zakrývať si nos a ústa na všetkých verejných priestranstvách.

Od  24. októbra 2020 platí nasledovné:

• celé územie Poľska je v červenej zóne
• reštaurácie a kaviarne budú fungovať len na telefonickú objednávku a vynášku (zatiaľ s platnosťou na 2 týždne)
• zákaz združovania sa viac ako 5 osôb (s výnimkou rodiny a pracovno-profesionálnych a náboženských aktivít)
• obmedzenie v obchodoch (5 os/1pokladňu)
• verejná doprava (50% miest na sedenie obsadených, alebo 30 % všetkých miest); činnosť telocviční, bazénov, aquaparkov pozastavená, zakázané sú tiež svadby a rodinné oslavy.

Od 16. novembra sa Poľsko nenachádza na zozname menej rizikových krajín.

zdroj: https://www.mzv.sk/detail-aktuality/-/asset_publisher/Hp2qxsn2Z6I5/content/obmedzenia-na-hraniciach-polsko?fbclid=IwAR0lk0GqYY3N967K6Ye9AElg0IpzlcxtsaEgD5opDole8t4Y1cDnR13SamM

Fond na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len „fond“) v súlade s ustanoveniami zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vyhlasuje

VÝZVU

na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie alebo štipendia pre bulharskú, českú, chorvátsku, moravskú, nemeckú, poľskú, rómsku, rusínsku, ruskú, srbskú, ukrajinskú a židovskú národnostnú menšinu za účelom zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín a výchovy a vzdelávania k právam osôb patriacich k národnostným menšinám.

Táto výzva sa vyhlasuje pre bulharskú, českú, chorvátsku, moravskú, nemeckú, poľskú, rusínsku, ruskú, srbskú, ukrajinskú a židovskú národnostnú menšinu na predkladanie žiadostí o dotáciu alebo štipendium pre oprávnených žiadateľov v nasledujúcich podprogramoch:

Táto výzva sa vyhlasuje pre rómsku národnostnú menšinu na predkladanie žiadostí o dotáciu alebo štipendium pre oprávnených žiadateľov v nasledujúcich podprogramoch:

Prioritou Správnej rady fondu sú aktivity spojené s propagáciou a informovaním o sčítaní obyvateľov, najmä aktivity spojené s informovanosťou o právach spojených s príslušnosťou k národnostnej menšine.

Bližšie informácie k jednotlivým podprogramom Štruktúry podpornej činnosti Fondu
na podporu kultúry národnostných menšín na rok 2021 nájdete na webovom sídle fondu
v časti Dokumenty.

Termín predkladania žiadostí pre výzvu je do 5. januára 2021.

Žiadatelia predkladajú jednu žiadosť o poskytnutie dotácie na jeden projekt. Počet žiadostí v rámci štruktúry podpornej činnosti fondu nie je obmedzený. Za spracovanie podanej žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov vo forme dotácie je žiadateľ povinný zaplatiť na účet fondu administratívny poplatok. Administratívny poplatok je 0,1 %
z výšky žiadateľom požadovaných finančných prostriedkov, najmenej však 20 eur a najviac 1 000 eur.

Žiadatelia o štipendium môžu v rámci štruktúry podpornej činnosti (vo všetkých programoch a podprogramoch) predložiť maximálne jednu žiadosť o pridelenie prostriedkov.

Žiadateľ je povinný podať žiadosť elektronicky prostredníctvom registračného systému fondu najneskôr do 5. január 2021 do 15.00 hod. a doručiť fondu podpísaný formulár žiadosti v tlačenej podobe spolu so všetkými prílohami z elektronickej registrácie, ako aj prílohami v tlačenej alebo v elektronickej podobe, ktoré nie sú súčasťou elektronickej registrácie a sú povinné podľa príslušnej výzvy. Žiadosť môže byť doručená na adresu Fond na podporu kultúry národnostných menšín, Cukrová 14, 811 08 Bratislava:

• poštou – rozhodujúci je dátum na poštovej pečiatke, ktorý môže byť najneskôr dátum ukončenia predkladania žiadostí (kancelária odporúča zasielať žiadosti doporučene),

• kuriérom – do kancelárie fondu do 15.00 hod. v deň ukončenia predkladania žiadostí.

Na obálke so žiadosťou je potrebné uviesť číslo žiadosti a národnostnú menšinu.

UPOZORNENIE: Osobné doručenie do podateľne fondu nie je možné kvôli obmedzeniam súvisiacim s pandémiou koronavírusu.

Žiadateľ o dotáciu v zmysle § 17 ods. 2, písm. c), e) a f) zákona je povinný k žiadosti priložiť:

1. Úradne osvedčenú kópiu dokladu o právnej subjektivite žiadateľa, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do verejného registra. Takýto doklad je žiadateľ povinný predložiť v platnom a účinnom znení k prvej žiadosti, ktorú podáva fondu. Ak nastala zmena v doklade podľa prvej vety, je žiadateľ povinný priložiť zmenený doklad k najbližšej žiadosti podávanej po zmene dokladu.
2. Doklad o zriadení bežného účtu žiadateľa v banke alebo pobočke zahraničnej banky, súčasťou ktorého musí byť číslo účtu v tvare IBAN (t. z. kópia zmluvy s bankou alebo kópia potvrdenia banky o vedení účtu). Názov majiteľa účtu musí byť identický s názvom žiadateľa. Doklad predkladajú aj obce a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov.
3.  V prípade žiadateľov, ktorí podávajú prvú žiadosť fondu: kópia dokladu o pridelení IČO alebo kópia dokladu obsahujúceho požadovaný údaj vydaný príslušným orgánom štátnej správy, ak je žiadateľom právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do verejného registra.
4. V prípade žiadateľov, ktorí podávajú prvú žiadosť fondu: potvrdenie o tom, že osoba uvedená v žiadosti ako štatutárny orgán, je oprávnená konať za žiadateľa (napr.: kópia zápisnice, kópia menovacieho dekrét alebo kópia iného relevantného doklad), ak je žiadateľom právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do verejného registra.
5. Ak je žiadateľom o dotáciu fyzická osoba – jednotlivec, prikladá k žiadosti o dotáciu  kópiu preukazu totožnosti.
6. Potvrdenie o zaplatení administratívneho poplatku za spracovanie žiadosti.

Žiadateľ o štipendium v zmysle § 17 ods. 7 s poukazom na § 17 ods. 2 zákona je povinný k žiadosti priložiť:

1. Kópiu preukazu totožnosti.
2. Doklad o zriadení bežného účtu žiadateľa v banke alebo pobočke zahraničnej banky, súčasťou ktorého musí byť číslo účtu v tvare IBAN (t. z. kópia zmluvy s bankou alebo kópia potvrdenia banky o vedení účtu). Názov majiteľa účtu musí byť identický s názvom žiadateľa.

Špecifické prílohy k žiadosti (ak nie je v Štruktúre podpornej činnosti fondu na rok 2021 pre daný podprogram uvedené inak), sa predkladajú zároveň aj v elektronickej podobe v registračnom systéme. Prílohy musia mať celkovo maximálne 10 MB. Registračný systém FPKNM podporuje nasledujúce formáty textových súborov: Portable Document Format (PDF), Open Document Format (ODT), Office Open XML (DOCX) a nasledujúce formáty grafických súborov: Graphics Interchange Format (GIF), Portable Network Graphics (PNG), Joint Photographic Experts Group (JPG, JPEG), Tagged Image File Format (TIF, TIFF). Fond odporúča, aby žiadatelia prikladali prílohy k žiadostiam vo formáte Portable Document Format (PDF).

V prípade potreby a podľa časových možností poskytuje kancelária žiadateľom konzultácie k podaniu žiadosti predovšetkým telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej pošty v pracovných dňoch v úradných hodinách, ktoré budú zverejnené na webovom sídle fondu. Predmetom konzultácie je najmä vysvetlenie vnútorných predpisov fondu súvisiacich s predkladaním žiadostí, s ich hodnotením a s poskytovaním finančných prostriedkov fondu. Konzultácie nie sú určené na zostavovanie a kontrolu rozpočtu k žiadosti, editovanie žiadosti v registračnom systéme fondu, kontrolu údajov v žiadosti pred jej podaním, ani na predbežnú kontrolu úplnosti žiadosti a jej príloh pred podaním žiadosti. Kontrolu správnosti údajov uvedených v žiadosti a úplnosti jej príloh vykonáva kancelária až po doručení žiadosti. Kancelária si vyhradzuje právo neposkytnúť konzultáciu z časových dôvodov, alebo ak žiadateľ požaduje poskytnutie informácií, ktoré nie sú predmetom konzultácie.

Bratislava, 30. novembra 2020

Mgr. Norbert Molnár

riaditeľ Fondu na podporu kultúry  národnostných menšín

zdroj: https://kultminor.sk/sk/moznosti-podpory/vyzvy-2021/590-vyzva-c-2-2021

HISTÓRIA VZNIKU POĽSKO-SLOVENSKÉHO DOMU:

Mesto Bardejov má dlhoročnú, veľmi dobrú spoluprácu s dvoma  prihraničnými poľskými  mestami Krynica a Gorlice. Otvorením nových poľsko – slovenských hraničných priechodov v okrese Bardejov – v Becherove (smer na Gorlice) a v Kurove (smer na Krynicu), sa výrazne zvýšila možnosť spolupráce  medzi mestami, miestnymi inštitúciami,  spoločnosťami a záujmovými združeniami, ale i podmienky pre návštevníkov a turistov  z oboch strán spoločnej hranice.

História tohto regiónu ukázala, že storočia najväčšej slávy v dobe stredoveku boli vybudované na intenzívnej obchodnej výmene medzi baltickou oblasťou na jednej strane a čiernomorskou a jadranskou oblasťou na strane druhej. Stará tzv. Jantárová cesta prekonávala Karpaty v  jej najnižšej časti, teda v miestach kde sa nachádzajú Bardejov, Krynica a Gorlice. Bardejov bol v  XV.  a  v  XVI. storočí jedným z najbohatších miest v Rakúsko –  Uhorskej monarchii  práve vďaka  spolupráci a obchodu s poľskými mestami. Nasledujúce storočia vojen a epidémií boli obdobím, kedy úloha politických hraníc ako bariéry rozvoja dramaticky vzrástla,  čo prinieslo  regiónu úpadok.

V novodobej histórii sa veľmi dobrá spolupráca troch prihraničných miest pretavila v roku 1999 do zmluvných podôb – podpísania zmlúv o partnerskej spolupráci, dňa 27.8.1999 s mestom Gorlice  a dňa 10.11.1999 s mestom Krynica. Mestské zastupiteľstvá partnerských miest sa v nich dohodli rozvíjať priateľské vzťahy, rozvíjať spoločenské, humanitné, kultúrne a športové väzby, zabezpečovať vzájomnú propagáciu, uskutočňovať výmenu návštev predstaviteľov miest a odborníkov v rôznych oblastiach obojstranných záujmov, podporovať priateľskú spoluprácu škôl, športových klubov, mládežníckych umeleckých súborov a turistických skupín, podporovať  spoluprácu v  oblasti obchodu, služieb, výroby, turistického ruchu atď. Podpisom zmlúv sa partnerské vzťahy  s oboma mestami dostali na kvalitatívne vyššiu úroveň.

Projekt výstavby Poľsko – slovenského domu bol spolufinancovaný Európskou úniou  v rámci PROGRAMU INICIATÍVY SPOLOČENSTVA INTERREG IIIA  POĽSKO – SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Je úplne prirodzené že partnermi  žiadateľa – Mesta Bardejov v predloženom projekte boli práve jeho dve partnerské mestá pohraničného poľského regiónu – Gmina Krynica-Zdrój a Mesto Gorlice. Predložený projekt bol projektom komplementárny, t.z., že partneri žiadateľa pripravili obdobný projekt v rovnakom čase a s podobnými cieľmi a aktivitami pod názvom „Rozwój regionu granicznego przez wspólna promocje i budove Domu Polsko-Slowackiego w Czyrnej“ a „Rozwój regionu granicznego przez wspólna promocje i budove Domu Polsko-Slowackiego w Gorlicach“.

Hlavným  cieľom projektov bolo:

– zachovanie  a udržanie miestnej identity prírodného a kultúrneho dedičstva poľsko – slovenského hraničného regiónu,

– zatraktívnenie hraničnej oblasti  s využitím kultúrneho a prírodného dedičstva ,

– zvýšenie sociálneho a ekonomického rozvoja prostredníctvom kultúrneho, turistického a cestovného ruchu.

Poľsko slovenský dom v Bardejove od svojho založenia 31. januára 2007   zorganizoval vo svojich priestoroch ale aj mimo nich vyše 100 rôznych kultúrno – spoločenských podujatí, seminárov a výstav. Od 1. júla 2008 zriadilo mesto Bardejov novú rozpočtovú organizáciu – „Kultúrne a turistické centrum Bardejov“, ktorá v súčasnosti Poľsko-slovenský dom spravuje. Slúži ako miesto pre nadväzovanie vzájomných kontaktov medzi Poliakmi a Slovákmi, ktorí si tu počas spoločných podujatí a stretnutí vymieňajú skúseností a znalosti z rôznych odborov. Okrem toho v rámci spolupráce a spoluorganizovaní výstav a podujatí v Poľsku prispieva k propagácii  Bardejova ako aj okolitého regiónu.

Partnerské mestá Krynica a Gorlice otvorili svoje Poľsko – slovenské domy zhruba o rok neskôr :

Gorlice :    21. decembra 2007 v centre mesta v areáli mestského úradu

Krynica :   31. januára 2008 v prihraničnej obci Czyrna

Viac o všetkých troch Poľsko – slovenských domoch sa môžete dozvedieť aj na ich spoločnej www stránke:

www.dompolskoslowacki.eu

zdroj: https://www.ktcbardejov.sk/o-nas/polsko-slovensky-dom?fbclid=IwAR2mdKfH4HZzYxDzZXQnZFncnAoTHxwCgwWUZW1vgKSSXV3IXAvgfVuGnk0

Jako Wódz Naczelny Armii Polskiej pragnę notyfikować rządom i narodom wojującym i neutralnym istnienie Państwa Polskiego Niepodległego, obejmującego wszystkie ziemie zjednoczonej Polski“ – tymi słowami do szefów mocarstw zwrócił się Józef Piłsudski, notyfikując II Rzeczpospolitą.

16 listopada po raz dwunasty będziemy obchodzić Dzień Służby Zagranicznej. Jest to święto polskich dyplomatów i pracowników Ministerstwa Spraw Zagranicznych. Przypada ono w rocznicę depeszy rozesłanej 16 listopada 1918 roku przez Józefa Piłsudskiego do przywódców państw świata, informującej o powstaniu niepodległego Państwa Polskiego.

Tradycją związaną z obchodami Dnia Służby Zagranicznej jest organizacja Dnia Otwartego Ministerstwa Spraw Zagranicznych, podczas którego każdy mógł zapoznać się z pracą polskich dyplomatów oraz codziennym funkcjonowaniem resortu. W tym roku, ze względu na panujące obostrzenia sanitarne związane z pandemią koronawirusa, z wielką przykrością musimy zrezygnować z tej formuły. Chcąc jednak przybliżyć Państwu zagadnienia związane z aktywnością Ministerstwa Spraw Zagranicznych, przygotowaliśmy zakładki dotyczące tematów, które miały być motywem przewodnim tegorocznego Dnia Otwartego i które wynikają z charakterystycznych dla tego roku wydarzeń i uwarunkowań.

Rok 2020 był szczególnym dla polskiej polityki zagranicznej. Obfitował w szereg rocznic, ważnych nie tylko dla Polski, ale również dla całej Europy. Wymienić należy w szczególności: 100. rocznicę urodzin św. Jana Pawła II, 100. rocznicę Bitwy Warszawskiej oraz 40. rocznicę powstania NSZZ „Solidarność”. Spoiwem łączącym te wydarzenia oraz motywem przewodnim akcji promocyjnych na całym świecie było ukazanie wielkiego znaczenia takich wartości, jak wolność i solidarność. Słowa te nabierają szczególnego znaczenia, biorąc pod uwagę panującą pandemię koronawirusa. Ministerstwo Spraw Zagranicznych w mijających miesiącach niejednokrotnie włączało się w akcje pomocowe dla krajów na całym świecie, organizując lub koordynując transporty środków medycznych oraz personelu medycznego do obszarów szczególnie dotkniętych skutkami pandemii, jak również prezentując przykłady polskiej solidarności światowej opinii publicznej.

W tym roku przypada także 75. rocznica zakończenia II wojny światowej oraz 75. rocznica powstania Organizacji Narodów Zjednoczonych. Z tej okazji przygotowaliśmy dla Państwa zakładki poświęcone dyplomacji i polskim dyplomatom w czasie II wojny światowej oraz działaniom Polski podjętym w ramach Organizacji Narodów Zjednoczonych. Istotnym tematem, który również chcielibyśmy Państwu przybliżyć, jest polskie przewodnictwo w Grupie Wyszehradzkiej (lipiec 2020-czerwiec 2021), podczas którego przypada 30. rocznica powstania tego formatu współpracy regionalnej (luty 2021).

W zakładce poświęconej siedzibom MSZ pokażemy Państwu miejsca, w których kryją się kulisy historii ważnych dla polskiej dyplomacji.

W 2020 roku nastąpiła aktualizacja i modernizacja stron internetowych Instytutów Polskich. Chcielibyśmy zachęcić Państwa do ich odwiedzenia – a przez to – przybliżyć Wam rolę tych szczególnych placówek, w których również pracują polscy dyplomaci i których zadaniem jest promocja Polski, polskiej kultury i języka polskiego. Jesteśmy otwarci na Państwa sugestie co do funkcjonalności tych stron i ewentualnych pomysłów w jaki sposób je nadal udoskonalać.

Zapraszamy Państwa do zapoznania się informacjami dotyczącymi wyżej wymienionych kwestii, licząc, że w przyszłym roku będziemy mogli się z Państwem spotkać na Dniach Otwartych z okazji 17. Dnia Służby Zagranicznej.

zdroj: https://www.gov.pl/web/dyplomacja/dzien-sluzby-zagranicznej-2020?fbclid=IwAR1D_a-xg_goRAN_SJ6yQG1fmbaAVmIEfF7qywPQ9KimijBtnoTbeKC0Ilk

Jozef Pitoňák, rodák zo Ždiaru, Goral, milujúci Belianske Tatry, folklór, tradície, svoje rodisko, prírodu.

Jozefovi Pitoňákovi práca s drevom učarila už v mladosti, keď pomáhal otcovi pri rôznych prácach okolo domu. Vyučil sa za stolára, ale jeho talent je omnoho väčší, jeho rezbárske umenie – krásne drevené hračky, ktoré vytvoril pre svojich dvoch vnukov, sú originálne a jedinečné.

„V roku 1982, keď sa nám narodil prvý syn som začal fotografovať, aby som zachytil čas, keď Martin rástol. Brával som ho na prechádzky do prírody a postupne som začal fotiť nielen syna, ale aj prírodu. Môj záujem o fotografovanie a zlepšovanie sa sa neustále stupňoval, lákali ma stále nové výzvy, náročnejšie túry, až som sa stal závislým na fotení a dnes hádam niet dňa, aby som nezobral fotoaparát do ruky a neurobil zopár záberov. Už vyše desať rokov mám svoj profil na Facebooku Jozef Pitoňák – Fotograf, kde denne pridávam aktuálne fotografie predovšetkým zo Ždiaru a okolia. No a tak som sa stal foto – kronikárom a môžem vám presne povedať, aké počasie bolo napríklad 15. marca 2013“- uviedol Jozef Pitoňák

Roky sa zúčastňuje na foto – stretnutiach amatérskych fotografov a svoje práce uverejňuje na sme.sk. Tým chce povedať, že sa neupol iba na Belianske Tatry, ktoré má najradšej, ale prešiel celé Slovensko a pozná ho detailne.

„Je to krásna krajina, ktorá nám ponúka veľa krás. Škoda len, že ich nevnímame naplno. Za tie roky, čo fotím, sa počet fotografií nedá porátať, ale dlho som túžil vydať vlastnú knihu, v ktorej by bola moja dlhoročná práca zúročená. K realizácii mi pomohlo náhodné stretnutie s Ivetou Mandžárovou, tiež rodáčkou zo Ždiaru. Dlhšie obdobie mi spontánne písala básničky k mojim fotografiám na Facebooku a pri tom stretnutí som jej povedal, že keď budem vydávať knihu, tak ju poprosím, aby mi tam tie básne dala. Od prvého stretnutia do vydania knihy neprešiel ani rok a s jej pomocou nám kniha vyšla v marci 2020. Belianske Tatry štyri ročné obdobia v slovensko- anglickej mutácii a v slovensko -ruskej mutácii. Bolo to náročné obdobie, ale stálo za to a všetky informácie o živote tejto knihy nájdete na stánke : www.knikabeliansketatry.sk „- priblížil Jozef Pitoňák

„Z predaja každého výtlačku a tiež mojej fotografie na plátne podporujeme obnovu a údržbu Náučného chodníka v Belianskych Tatrách. Som členom folklórneho súboru Goral, lebo mi záleží na udržiavaní goralského dedičstva, zvykov, piesní, tancov a tradícií, ktoré som zažíval od útleho detstva. Kroj, ako slávnostný odev nosíme v Ždiari na všetky významné sviatky, ohlášky, svadby, pohreby, krstiny a iné udalosti. Samozrejme, že všetko aj fotografujem pre budúce generácie. Udržiavanie tradícií našich predkov považujem za úctu voči nim a ich ťažkému životu. Veľmi si želám, aby sa deti a mládež viac zaujímali o ľudovú kultúru ale aj prírodu a pokračovali v našich šľapajach. Zaujímajú ma aj staré fotografie zo Ždiaru, ktoré sa snažím uchovať, ale zbieram aj staré fotoaparáty, ktoré môžu návštevníci vidieť v mojej súkromnej galérii v rodnom dome.“- dodal na záver Jozef Pitoňák zo Ždiaru.

www.knikabeliansketatry.sk

knikabeliansketatry.sk

zdroj: Jozef Pitoňák