Zaujímavosti

Oscypek je tradičný poľský údený syr vyrobený zo slaného ovčieho mlieka výhradne vyrábaný v oblasti Podhalie (podobný syr sa vyrába na Slovensku pod názvom Oštiepok). Prvá zmienka o výrobe syrov v poľských Tatrách siaha až do 15. storočia, v dokumente z oblasti Ochotnica v roku 1416. Prvý zaznamenaný recept na oscypek bol vydaný v roku 1748 v oblasti Żywiec.

Rozdiel medzi oscypkom a oštiepkom

Pokiaľ siaha naša historická pamäť, tak Orava bola vždy jednotným, uceleným, viac či menej homogénnym, administratívno-správnym útvarom Uhorska. Až v dôsledku udalostí Veľkej vojny dochádza k roztrhaniu jej odvekých hraníc medzi Česko-Slovensko a Poľsko. Tento faktický stav pretrváva dodnes, na jednej jej strane hovoria slovensky, kým na druhej zas poľsky. Pritom v minulosti považovali naši predkovia, aj tí dnes na poľskej strane, za svoj materinský jazyk slovenčinu, v istom zmysle aj Goralčinu.

Začalo to Goralčinou

A práve Goralčina sa stala „jablkom sváru“ od konca 19.storočia. Ako sa uvádza v publikácii Gorali na Orave, v tejto dobe „začali o územie Oravy prejavovať záujem poľskí intelektuáli pochádzajúci spoza hraníc, ktorí po niekoľkých návštevách regiónu došli k záveru, že obyvateľstvo hovoriace goralským dialektom je “etnicky” poľské. Keďže však samotní obyvatelia hornej Oravy evidentne deklarovali svoju príslušnosť k slovenskému národu, vznikla v kruhoch spomínaných intelektuálov idea tzv. “buditeľskej akcie”, ktorá spočívala v “prebúdzaní” ich “poľskosti”

Pochopiteľne, títo poľskí intelektuáli potrebovali získať pre svoje myšlienky aj vedúce osobnosti z radov Oravcov. Vzhľadom k tomu, že obyvateľstvo Oravy bolo tradične silno nábožensky založené, na hornej Orave prevažne katolícke, tak najschodnejšia cesta k „získaniu si sŕdc a myslí“ obyvateľov viedla cez náboženstvo a katolíckych kňazov. A práve jedným z takýchto najviac zanietených „Poliakov“ bol katolícky kňaz Ferdynand Machay (1889-1967), pochádzajúci zo slovenskej rodiny v Jablonke. Mohli by sme spomenúť aj ďalších kňazov, Karola Machaya, Eugena Sýkoru, či Jozefa Buroňa. Samo sebou nemôžeme opomenúť ani rodáka z Rabčíc, svetobežníka Petra Borového, v poľskej historiografii nesúceho honosný titul „apoštol Oravy.“

Goralčina v Uhorskom sčítaní 1910

V roku 1910 sa uskutočnilo v Uhorsku sčítanie ľudu (tu). Možno konštatovať, že obyvateľov hlásiacich sa k materskému jazyku Goralčine priradili úradníci k jazykovej skupine „iný jazyk.“ A tento fakt bol neskôr vykladaný spôsobom, že sa jednalo o poľský jazyk a Poliakov. Preto nie je náhodou, že poľská vláda založila svoju argumentáciu pri rokovaniach o demarkácii hranice práve na tomto uhorskom sčítaní obyvateľstva. Azda len s tou odlišnosťou, že katastrálne územie Dolnej Lipnice bolo rozdelené na slovenskú časť Slovenská Dolná Lipnica (časti Prívarovka, Kyčera, Skočíky) a poľskú Veľkú Lipnicu. Toto delenie bolo uskutočnené predovšetkým z dôvodu majetkovo-právnych vzťahov Oravského komposesorátu v tejto zalesnenej oblasti.

Len pre zaujímavosť uvedieme markantný rozdiel medzi okresmi Námestovo a Trstená. Kým v námestovskom okrese bola majorita obyvateľov zaradená pri materskom jazyku do kategórie slovenčina, v trstenskom okrese je badateľný presný opak, čiže zaradenie do kategórie “iný jazyk“ – Goralčina. Polhora mala podľa tohto sčítania 1503 obyvateľov, z ktorých by malo 1441 hovoriť slovensky, 24 maďarsky, 22 nemecky a 16 obyvateľov je zaradených do kategórie „iný materský jazyk“ – teda okrem iných aj Goralčina.

Krušné obdobie konca roku 1918

Človek by čakal, že po vojne bude nasledovať obdobie konsolidácie, pokoja a spolunažívania národov. Myslíme tým po oficiálnom ukončení Prvej svetovej vojny. No pre Oravcov len vtedy začal skutočný zápas o svoju svojbytnosť, svoj osud a svoju budúcnosť.

Veľká vojna sa blížila k svojmu záveru, na konci októbra 1918 bola vyhlásená ČSR, na čo reagovala aj politická reprezentácia Oravy. Oravská župa sa prostredníctvom župného výboru Slovenskej národnej rady v Dolnom Kubíne prihlásila v novovznikajúcej Československej republike, už 31.októbra bola v Trstenej zriadená Národná rada so slovenským národným programom. Na druhej strane aj propoľsky orientovaní jednotlivci zakladajú svoju Národnú radu v Jablonke a deklarujú svoj zámer pripojiť Oravu k poľskému štátu.

Hranice prakticky neexistovali, ich prekročenie nepredstavovalo žiaden problém. Aj preto preniklo poľské vojenské zoskupenie počas novembra do Polhory, ako sme o tom písali v našom článku. Slovenskí verejní predstavitelia zákonite protestovali u Dohody, ktorá napokon zabezpečila stiahnutie poľských jednotiek z územia Oravy za pôvodnú uhorsko-haličskú hranicu, malo k tomu dôjsť do polovice januára 1919. No problematika hraníc sa tým len preniesla na bedrá mierovej konferencie konanej v Paríži.

Hraničný problém na diplomatickom poli, plebiscit

Československo-poľský hraničný problém sa netýkal len Oravy, v hre boli aj územia Spiša, Čadčianska a Tešínska. Mladé Československo bolo v nezávideniahodnej situácii, keďže obdobný teritoriálny spor sa viedol na juhu Slovenska s Maďarskom.

Poľská vláda bola iniciatívna aj na poli diplomacie, keď dostala hraničnú problematiku až na stôl amerického prezidenta Woodrow Wilsona. V tejto delegácii prijal aktívnu účasť aj spomínaný Peter Borový. Možno konštatovať, že hraničný problém na Orave bol posudzovaný komplexne s ostatnými kritickými teritoriálnymi spormi. Prioritou vlády ČSR bolo získanie strategicky dôležitého Tešínska, kým Poliaci vyvíjali aktivitu na všetkých uvedených úsekoch.

Diplomatické rokovania napokon dospeli v septembri 1919 ku konsenzu o usporiadaní všeľudového hlasovania, tzv. plebiscitu. Ten sa mal na Orave uskutočniť v politických okresoch Námestovo a Trstená.

Rezolúcia Amerických Slovákov

Už vo februári 1920 prichádza na Oravu Medzinárodná plebiscitná komisia, ktorá fakticky spravovala toto územie. Keďže išlo o územie ČSR, tak bol ku každému okresnému úradu priradený rezident poľskej vlády, v okrese Námestovo ním bol Eugeniusz Machay.

S vyhlásením plebiscitu dochádza k intenzívnejšiemu verejnému prejaveniu pocitov a nálad bežných ľudí žijúcich na plebiscitnom území, ba dokonca neostali bokom ani Oravskí a Spišskí vysťahovalci v Amerike. Tí na zhromaždení 6.októbra 1919 v Chicagu prijímajú protestnú rezolúciu, v ktorej sa vyjadrili za Česko-slovenskú republiku, apelovali na mocnosti, aby tie v žiadnom prípade nepripojili ich dediny k Poľsku a napokon namietali proti konaniu plebiscitu. Naša Orava vo svojom predvianočnom vydaní roku 1919 uvádza menoslov signatárov rezolúcie z Oravy. Ten zaberá až štyri strany. Azda najviac signatárov pochádzalo z Podvlku a Chyžného.

Z Polhory bolo podpísaných pod touto rezolúciou 22 obyvateľov, uvádzame ich menoslov: Jozef Vojtas, Mária Vojtas, Pavol Vojtas, Johanna Vojtas, Ján Hajdučák, Ján Rusnák, Ján Brejčák, Mária Brejčák, Anna Paja, Žofia Kozák, Martin Marlenga, Ján Šimurdiak, Jozef Chromčák, Jozef Sivoň, Mária Barutik, Ignác Buher, Pavol Juritka, Jozef Berdis, Katarína Revaj, Anna Hopjak, Katarína Ďubek a Ilona Vorčák.

Rezolúcia oravských obcí

Slovenský Denník prináša vo štvrtok 18.marca 1920 informáciu o tom, že 73 oravských obcí vynieslo rezolúciu, ktorou sa prihlásili k ČSR. Medzi nimi aj obce Rabča, Sihelné a Polhora. Takže výsledky plebiscitu mali byť na Orave priaznivé pre ČSR.

Rezolúcia Spolku Oravských legionárov

V podobnom duchu sa niesla aj rezolúcia Združenia Oravských legionárov z Hornej Oravy, prijatá dňa 11.júla 1920 v Tvrdošíne. Od rezolúcie Amerických Slovákov sa odlišuje azda len s tým, že legionári súhlasili s vykonaním plebiscitu. Ďalej protestovali proti násilnostiam a teroru poľských agitátorov, organizovaniu poľskej armády na plebiscitnom území, či zrušovaniu četníckych staníc na plebiscitnom území na žiadosť Poľska.

Aktivity Spišsko-oravskej légie

Kontroverznou bola činnosť Spišsko-oravskej légie. Táto poľská légia pôsobila na československo-poľskom pohraničí hlavne v období pred prebiscitom. V júnovom čísle (2020) slovenského krajanského časopisu Život, ktorého vydavateľom je Spolok Slovákov v Poľsku, nájdeme niekoľko skutkov, ktoré boli pripisované na vrub jej členov. Spomenieme len vraždu presvedčeného Slováka Jozefa Israela z Jablonky, či československého vojaka Jozefa Jahelku. Ďalej násilnosti v Suchej Hore, Jablonke, Pekelníku či Podvlku.

Kšondz Sýkora v Rabči a polhorské kone

Osobitným a cenným študijným dobovým materiálom sú Oravské Noviny. Tie vo svojom júnovom vydaní v roku 1920 uvádzajú, že „minulý týždeň nočnou chvíľou poľskí lotri z Machajovho “Christusovho vojska“ v Polhore ukradli dva a v Rabči tri kone.“

Na tej istej strane novín je aj zmienka o agitačnej ceste kňaza Sýkoru do Rabče. „Minulej nedele prišiel kšondz Sýkora do Rabče na agitačnú cestu, na ktorej skoro zle pochodil. V Rabči totiž poľskí streštenci ukradli gazdom niekoľko koní a odvliekli do Poľska. Bola tedy dostatočná príčina, že Rabčania Sýkoru nechceli ani len počuť.“

Činnosť Machajovcov v Rabčici, farár Sýkora

Autentický pohľad na peripetie tej doby nám ponúkajú svedectvá čitateľov Oravských Novín, ktoré sú uverejňované v ich jednotlivých vydaniach. Tak tomu bolo aj 18.júla 1920, kde si môžeme prečítať hneď niekoľko takýchto názorov.

Čitateľ Tatránsky vyjadruje svoje presvedčenie, že „nás (Oravcov) to nesvábi do poľského “krulevstva“ a dodáva, že „vieru nám berie machajovská garda, ktorá len pije a žerie po krčmách a nevinný náš ľud obkráda.“

Záverom reprodukuje príbeh od jedného Rabčičana. „Na Božie Telo prišli ta do Rabčíc, pán farár z Námestova, dr.Štefan Hojo a Florian Hrkeľ. Zatým pán farár Mahrevka zverboval bandu a vyslal ich počas sv.omše, aby soťali slávobránu, ktorú postavili naši Slováci. Po omši vyšiel ľud z kostola a rabčický pán farár hovoril ľudu, aby sa chránili, lebo že prídu antikristi, ktorí budú rečniť a agitovať. Každý bol zvedavý a čakal na tých antikristov. Ale keď ľud videl, že neprišli čerti rohatí, ale pán farár námestovský, dr.Hojo a pán Hrkeľ, ktorí sú dobre známi Rabčičanom, zavládlo nemalé prekvapenie.“

Na inom mieste píše zrejme čitateľ z Dolnej Lipnice, ktorý popisuje aktivity kňaza Sýkoru. „Pred vojnou Sýkora, keď videl ísť z krčmy napitého chlapa, tak ho vyzauškoval. Ale teraz, keď mu Poliaci dali vrece peňazí na vábenie oravského ľudu, teraz má on sám krčmu, chytá ľud ako do osídiel a napája smradľavými kvapkami. … Krásne je to, čo, keď kňaz krčmári?!“

Poľskému biskupovi spievali po slovensky

Čitateľ Ilčík sa podelil s redakciou Oravských Novín o zážitok z cesty krakovského biskupa do Dolnej Lipnice. „Dňa 7.júla 1920 prišiel do Dolnej Lipnice krakovský poľský biskup Bandurski. Na jeho uvítanie zišlo sa hodne ľudí, lebo nikto nemal ani len tušenia, že v biskupskom rúchu prichodí vlastne poľský agitátor. Samo sebou sa rozumie, že v jeho sprievode došiel aj “kšondz“ Machaj. …. pán biskup hovoril medziiným: Poliaci chcú len svoje. Kedysi mali Tešín, Oravu i Spiš a chcú mať i teraz. Takéto, hľa, nábožné rozjímanie mal p. biskup! Pán biskup sa potom spytoval ľudí, či znajú po poľsky spievať. Niekoľkí začali tedy poľsky spievať, to bola však taká “poľština“, že urážala i jemné uši Machaja, ktorý pokývaním ruky dal poľský spev zastaviť a potom ďalej spievalo sa poľskému biskupovi po slovensky.“

Plebiscit odvolaný, určenie hraníc

Emotívne plebiscitné obdobie napokon nevyústilo do svojho logického záveru, teda konania všeľudového hlasovania. Plebiscit bol totiž na žiadosť poľskej strany odvolaný a o nových hraniciach rozhodla 28. júla 1920 Veľvyslanecká rada na mierovej konferencii v belgickom kúpeľnom mestečku Spa.

Do rozhodovania výrazne zasiahla zákulisná a globálna politika. Poliaci ťahali za kratší koniec povrazu vo vojne proti vznikajúcemu boľševickému Rusku, čo skomplikovalo poľskej vláde situáciu pri rokovaniach o územie Tešínska. Hoci plebiscit by zrejme dopadol v prospech Poľska. Na Orave a Spiši bola situácia odlišná, tam by obyvateľstvo volilo vernosť Československej republike. A keďže českí predstavitelia v spoločnej československej delegácii presadzovali zámer na udržaní Tešínska, hlavne Košicko-bohumínskej železnice, tak obe národné delegácie našli spoločnú reč o odvolaní plebiscitu. Tešínsko sa napokon rozdelilo, v ČSR ostala časť Zaolšie. Slovenské územie však prišlo o 27 obcí Oravy a Spiša.

Spomedzi oravských obcí boli prisúdené Poľsku tieto obce trstenského okresu: Bukovina-Podsklie, časť obce Dolná Lipnica, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Horná Lipnica, Dolná Zubrica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Horná Zubrica, Suchá Hora a Hladovka. Všetky obce okresu Námestovo ostali v ČSR.

Legenda k mape:

• Červená – pôvodná hranica medzi uhorskou a rakúskou časťou monarchie do 1918; a počas obdobia 2.sv. vojny (1939-1945)
• Čierna – plebiscitné územie
• Žltá – hranica na základe rozhodnutia Veľvyslaneckej rady z 28. júla 1920
• Modrá – hranica po delimitácii v roku 1924 a po odovzdaní území 20. mája 1945
• Zelená – hranica po Mníchove a delimitácii v roku 1938

Určením presných hraníc bola poverená delimitačná komisia, ktorej boli adresované žiadosti od obyvateľstva spomenutých obcí, aby ich územie ostalo v ČSR. Napokon boli protesty obcí Suchá Hora a Hladovka vypočuté. Obe obce sa vrátili v roku 1924 do ČSR, kým Poľsko získalo osady Slovenskej Dolnej Lipnice (časti Prívarovka, Kyčera a Skočíky), ktoré pred delimitáciou ostali v ČSR, a podštítové územie vrcholu Babej hory patriace do katastrálneho územia obce Polhora.

28. júla 1920 od Hviezdoslava

Rozhodnutie Veľvyslaneckej rady vyvolalo vlnu nevôle medzi obyvateľmi i slovenskými vzdelancami, ktorí však udržiavali aj korektné vzťahy s poľskými národovcami. Niektoré osobnosti Oravy nedokázali vnútorne pochopiť zámery a dôvody rozdelenia ich rodného kraja, medzi nimi aj slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Ten aj zakrátko zomrel, no ešte pred smrťou vyjadril svoj žiaľ v básni 28. júla 1920.

Ja plačem nad Oravou drahou, horko plačem;
ach! starec som… Bo mladec nech, tak zúrim, skáčem
od zlosti; päste zatnem na čís’ leb,
ho zohrdiac jak z biednej hliny črep…
Veď roztrhané ako vetché nite pásky
odvekej, v srdciach, v hrude, v skale žitej lásky…
Och! zrada, pranier! škripec, poprava!
Včuľ, Orava, len budeš boľavá,
jak nikdy predtým, hoci šťastnou bys’ byť mohla,
jak ešte nikdy!… No, pád! krivda pravdu zohla…
Ba i mňa starého už berie zlosť:
fuj! závisť brata, sestry hrabivosť
bez páru! Majú v moci mnohé milióny,
a mizerných tisícok pár ti chvácu oni…
No, vlkov susedstvo! cez zuby, hryz
poostri na brúse, čo točí kýs’
vývrheľ pekla… ukúš zo spanilých skraní
si Oravienky jednu, žvi, žer rovno sani
a — zadrhni sa! hlt než prekotíš…
Boh pomsty ten ti hrozný navaľ kríž!
… Však čo mám z toho? Zbudne zohavenia práca
čo jazva, srdce ti bár s mojím vykrváca —
hoc dážď ju vymyje… hoc slnce — moc tá hnacia
zem v obeh, v rozvoj síl — ju pozláti:
celistvosť tvári, ach! sa — nevráti…

Pavol Országh Hviezdoslav – 28. júla 1920

Základné faktologické informácie sme prebrali z publikácií Gorali na Orave a Orava bez hraníc.

zdroj: https://polhorahistoryblog.wordpress.com/2020/07/29/plebiscit-ktory-nebol-roztrhanie-odvekych-hranic-oravy/?fbclid=IwAR1mO_x5POYsZGrTrXa9rX-fYOzYIIh_exkaDTgFQ0BC8uaitjcpkOG4TjM

Po viac ako 40 rokoch prinášame súčasným i budúcim generáciám nové exkluzívne vydanie legendárneho albumu ORAVA vo formáte knižky, obsahujúce originálne remastrované nahrávky na 2-CD a 80-stranový booklet s fotkami, textami autorov a informáciami o účinkujúcich a oravských obciach. Nové vydanie je venované pamiatke Viliama Jána Grusku a Svetozára Stračinu, ktorí boli hlavnými zostavovateľmi pôvodného vydania v roku 1978. Venujeme ho aj všetkým spevákom, hudobníkom, inštrumentalistom a ostatným tvorcom, ktorí sa na príprave pôvodných gramoalbumov podieľali.

180 účinkujúcich z obcí:
• Babín • Habovka • Hladovka • Hruštín • Chlebnice • Malatiná • Novoť • Oravská Lesná • Oravská Polhora • Oravské Veselé • Rabčice • Sihelné • Suchá Hora • Zázrivá • Zuberec • Žaškov

33 sólistov spevákov a inštrumentalistov
28 hudobníkov
5 sláčikových hudieb
16 ženských, mužských a miešaných speváckych skupín

Príprava, výber a zostavenie:
VILIAM JÁN GRUSKA, SVETOZÁR STRAČINA
Jazykovedná spolupráca:
Anton Habovštiak
Asistenti prípravy:
Juraj Dubovec, Igor Medlen

Nahrávky boli vyhotovené v Československom rozhlase, štúdio Banská Bystrica vo februári a v marci 1978.

℗ 1978 OPUS • ℗ © 2020 FEELING, na základe licencie OPUS, a. s. AX-0026-2-731

Juraj Dubovec,
hudobný redaktor a folklorista
„Niekedy uprostred leta 1976 ma oslovil Viliam Gruska, aby som s ním strávil týždeň na Orave. Povedal mi, že v od­bornej verejnosti, ktorá sa venuje skúmaniu prejavov tradičnej ľudovej kultúry, prevláda názor, že Orava je v tomto smere už ,mŕtva’. Že sa tam v obciach a rodinách už dávno nespieva, nehrá a netancuje. On však bol presvedčený o opaku a pokračoval v úsilí o znovuobjavenie folklórnej Oravy.“
„Vytvoril dodnes originálnu korunu pocte svojmu rod­nému kraju aj v kontexte európskeho diania projektom nahrávania dvojalbumu Orava, ktorý sa stal doslova legendou. Legendou, ktorou nám Vilo ukázal dovtedy nepoznané cesty a potom nás po nich doviedol aj k ďalším Panorámam.“

Vladimír Kyseľ,
dramaturg, režisér, dokumentarista a zakladateľ  Centra pre tradičnú ľudovú kultúru
„V roku 1978 uzrel svetlo sveta gramoalbum Orava, prvý titul z edičného radu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Ďalšími boli Podpoľanie, Liptov, Pohronie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont. Celá edícia bola výsledkom série regionálnych programov uvádzaných postupne na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pod dramaturgickým aj režijným vedením Viliama Jána Grusku. Z jeho tvorivej dielne vzišiel aj námet na zdokumentovanie hudobnej kultúry jednotlivých regiónov. K realizácii sa pridal Svetozár Stračina a ďalší spolupracovníci. Tak vznikol jeden z najvýznamnejších projektov svojej doby, zameraný na zaznamenanie a sprístupnenie ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry jednotlivých regiónov stredného Slovenska prostredníctvom verejnosti prístupnej formy, zvukových nosičov.“
„Priamy zvukový kontakt so spevákmi a s muzikantmi spred štyridsiatich rokov vytvára osobitú atmosféru. Prenáša poslucháča do prostredia predchádzajúcej generácie. Generácie, ktorá hudobnú tradíciu preberala od svojich predkov, ku ktorým už takmer vôbec nemáme prístup ani prostredníctvom archívnych záznamov. Ich hudobný prejav môžeme preto z dnešného hľadiska považovať za archaickú ľudovú hudbu.“
„Vzhľadom na šíriaci sa multikulturalizmus môžeme v tejto súvislosti hovoriť aj o výchovnom efekte a mohutnej podpore zachovania rozmanitosti našej ľudovej kultúry. Ona stále ostáva dôležitým prvkom zachovania identity a nenahraditeľným komponentom na našej ceste z minulosti do budúcnosti.“

Alžbeta Lukáčová,
etnomuzikologička a hudobná dramaturgička
„Zvuková edícia Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry patrí k najvýznamnejším projektom, ktoré boli v našom prostredí v oblasti vydávania ľudovej hudby realizované. Platí to pre celú históriu zaznamenávania a sprístupňovania hudobno-folklórnych prejavov verejnosti, ktorých korene siahajú do 20. rokov 20. storočia a dodnes sa žiaden väčší a komplexnejší počin nezrealizoval.“
„Pre mnohé obce znamená nahrávanie Panorám jedinú dokumentáciu ľudovej hudby, ktorá tam historicky bola realizovaná. Sprievodný tlačený materiál poskytuje odborné informácie zrozumiteľným spôsobom a venuje sa historickým, etnografickým, lingvistickým i hudobným aspektom kultúry v jednotlivých lokalitách.“
„Viliam Gruska ako dominantná osobnosť projektu opäť potvrdil svoju povesť vizionára, znalca a neúnavného propagátora ľudovej kultúry. Dnes vidíme, že táto jeho aktivita nemala len popularizačný, ale i významný motivačný a záchranný rozmer.“

zdroj: https://folklor.sk/produkt/orava-panorama-ludovej-piesnovej-a-hudobnej-kultury/?fbclid=IwAR0k9cboJwWcyTwrz2WlcrFGFn6ceIaBJm93Ke77PuV1EB4N6CNoj8J6slE

Regionálne jedlá sa skladajú z jednoduchých ekologických ingrediencií, ktoré pochádzajú z domácich záhradiek a polí. Avšak ochutené rukou gazdinky podľa tradičných receptov sú nielenže lahodné, ale majú tú svoju „opravdivú“ výnimočnú chuť.

Norbert Frank pochádza z hotelierskej rodiny, a dnes má známy Salaš u Franka v Starej ĽubovniNa salaši je zamestnaných 54 ľudí, z čoho niektorí tam pracujú aj 25 rokov

Podobne ako iní podnikatelia, aj Norbert bojuje so situáciou, ktorú pandémia spôsobila

Odstaveniu podniku sa chce skúsený gastropodnikateľ vyhnúť, keďže to môže byť pre celú prevádzku zničujúce.

Norbert Frank síce nemusel, ale rozhodol sa zúčastniť celoplošného testovania na Covid-19. Počkal si na negatívny výsledok, zavolal svoju partnerku, a zbehli sa pozrieť na jeho rozmerný, no v tomto období smutne opustený salaš. Len tak, či je všetko v poriadku. Sadol si na trávnik pred svoje celoživotné dielo, a zahľadel sa na polmetrový názov nesúci jeho priezvisko.

S dojatím si zaspomínal, ako si takmer pred štvrťstoročím kupoval salaš Poľana, a rozhodol sa reštauráciu s motorestom premenovať na Salaš u Franka. „Aby som si tými polmetrovými písmenami vždy pripomínal, že podľa kvality mojich služieb budú ľudia posudzovať priamo mňa, že vsádzam svoje dobré meno a reputáciu, čo ma bude vždy nútiť zvyšovať latku kvality,“ spomína legenda zo Starej Ľubovne.

Norbert Frank má 77 rokov, a považujú ho za priekopníka v oblasti cestovného ruchu na severnom Spiši. S gastronómiou je spojený celý jeho život. Dnes má známy salaš v Starej Ľubovni a tvrdí, že gastronómia je drina, ktorá si vyžaduje celého človeka.

Je vidno, že o tom Norbert nielen hovorí, ale aj sa tým riadi. Dnes má jeho prevádzka v Starej Ľubovni a v celom okolí nezameniteľný cveng, a v dobrých časoch sa jej mimoriadne darí. Na salaši je zamestnaných 54 ľudí, z čoho niektorí tam pracujú aj 25  rokov. Popri tom je od roku 1996 významným odberateľom kvalitných lokálnych bio produktov.

Celkové tržby klesli na 20 percent

Keď si ešte pred pandémiou vstúpil do hlavnej jedálne rozmerného salaša rozdeleného až na šesť rôznych priestorov, mohol ťa upútať veľkorysý jedálny lístok. Ten hýril nielen bohatou ponukou tradičných jedál z kvalitných surovín, ale aj ponukou ručne vyrábaných slížov, halušiek či pirohov. V menu si mohol nájsť aj fotografie a funkcie všetkých zamestnancov – bez rozdielu, vďaka čomu je vidno, že Norbertovi na ľuďoch záleží, a vybudoval pozoruhodný podnik.

To všetko sa však začalo rúcať s príchodom prvej vlny pandémie. „Využili sme možnosť, že štát preplácal 80 percent mzdy našich zamestnancov od marca do polovice mája, a potom preplácanie mzdy podľa miery strát na tržbách. To nás držalo a drží ako tak nad priepasťou. Odmietam totiž prepúšťať, chcem udržať celý podnik v rovnakom rozsahu, kým to len pôjde,“ vysvetľuje Norbert Frank.

Rozbehol predaj jedál cez okienko do jednorazových obalov, no celkové tržby klesli na úbohých 20 percent. Zo salaša, ktorý má vďaka neustálemu rozširovaniu aktuálnu kapacitu 400 stoličiek, zrazu využívali len zlomok. Počas leta si mohli práve vďaka terasám a uvoľnenejším opatreniam ako tak vydýchnuť, a zamestnanci sa nemuseli báť existenčných problémov.

„Je pravda, že sme museli zrušiť aj viaceré podnikateľské aktivity, napríklad účasť našej Kočovnej koliby na rôznych jarmočných a kultúrnych podujatiach,“ ozrejmuje Norbert Frank. S Kočovnou kolibou sa zúčastňovali rôznych podujatí v Tatrách, v Kežmarku na EĽRO, v Starej Ľubovni na jarmoku, na vianočných trhoch v Poprade, či na Gastronomických slávnostiach M. D. Rettigovej v Lytomyšli.

Nižšia DPH či úľava na odvodoch ich môžu zachrániť

Po lepšom lete prišiel nešťastný október a druhá vlna pandémie. Norbert Frank, aby nemusel prepúšťať, si zobral úver a začal čerpať aj zo svojich osobných úspor, ktoré si šetril na odpočinok. „Keď je zima, aj menej ľudí chodí po jedlo cez okienko. Aktuálne, pri dodržaní protipandemických opatrení, u nás môže naraz v exteriéri stolovať len 28 ľudí – z 200 miest v bežnej zimnej prevádzke,“ hovorí Norbert Frank.

Aj keď využíva podporu štátu v podobe preplácania zamestnaneckých platov a dotácie, uvítal by, aby štát aspoň dočasne všetkým poctivým, dane platiacim podnikateľom v gastrobiznise, znížil DPH na aspoň 10 percent. Ako Norbert Frank konštatoval, pomohlo by to lepšie bojovať so situáciou a prežiť.

Prežiť znamená môcť realizovať vízie

Každý podnikateľ si pod slovom prežiť môže predstaviť niečo iné. Pre Norberta Franka, zamestnávateľa viac ako 50 zamestnancov, to znamená nemusieť prepúšťať. Sám hovorí, že kvalitných ľudí je málo, a hľadať nových by bolo veľmi ťažké. Prežiť preňho tiež znamená absolútnu zodpovednosť a napäté čakanie, či sa niekto v prevádzke nenakazí koronou. To by pre podnik znamenalo karanténu a odstavenie.

Práve odstaveniu by sa skúsený gastropodnikateľ rád vyhol, keďže to môže byť pre celú prevádzku zničujúce. Prežiť tiež znamená dočkať sa konca pandémie a obnovenia takých podmienok, za ktorých si budú môcť kuchári, kuchárky, ľudia vo výrobe, technici, prevádzkari, čašníci a čašníčky jednoducho robiť svoju robotu.

A napokon, prežiť pre Norberta Franka osobne znamená môcť realizovať svoje vízie vyvierajúce z energie štyridsiatnika, ktorou tento skúsený senior oplýva. „Chcel by som ešte dosiahnuť, aby sa zo značky Salaš u Franka stala akciová spoločnosť,“ dodáva na záver Norbert Frank.

zdroj: https://www.startitup.sk/pribeh-77-rocneho-majitela-vychyreneho-salasa-budoval-ho-desatrocia-dnes-sa-musel-kvoli-jeho-zachrane-zadlzit/?fbclid=IwAR38nVXH_1srtx4pbXN_xAuU5Uz3m8N1KywHTgdot5JdrTBcCuNiUyYplpE

Wyciągi narciarskie pozostaną zamknięte – zapowiada wicepremier Jarosław Gowin.

Dziś podczas konferencji prasowej premier Mateusz Morawiecki ogłosił szereg obostrzeń, które zostaną wprowadzone w związku z walką z pandemią koronawirusa. Plany rządowe doprecyzował dziś wypowiadając się w mediach wicepremier Jarosław Gowin. zapowiedział miedzy innymi, że oprócz obostrzeń w przemieszczaniu się, utrzymaniu zdalnej edukacji i zamrożeniu niemal całej branży turystycznej – unieruchomione pozostaną również wyciągi narciarskie.

– Skoro branże turystyczna i hotelarska są zamknięte, to wydaje się oczywiste, że będzie to też dotyczyć wyciągów narciarskich – podkreślił w programie Polsatu „Gość Wydarzeń“ wicepremier Jarosław Gowin.

zdroj: https://24tp.pl/n/74879?fbclid=IwAR21UIgepA2XqSEsVNQZbWopAIw4KkjHVi_3UF9CpTiSchsfsYvpj_10nuc

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 na Slovensku je založené na novom koncepte.

Na Slovensku prvýkrát v histórii dôjde k zmene spôsobu sčítania a namiesto tradičného sčítania sa uskutoční integrované sčítanie, ktoré je z hľadiska použitých metód kombinovaným sčítaním. Integrované sčítanie je založené na kombinácii údajov z administratívnych zdrojov údajov a údajov získaných od obyvateľov. Administratívne zdroje údajov sú databázy, ktoré spravujú ministerstvá alebo ostatné orgány štátnej správy (napr. Register fyzických osôb, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra SR). Kombinované sčítanie ako metóda zabezpečenia údajov je vo svete považovaná za určité premostenie pri prechode od tradičného sčítania k plne registrovému sčítaniu.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 je moderným plne elektronickým sčítaním. Sčítanie obyvateľov domov a bytov bude realizované v dvoch etapách – sčítanie domov a bytov a sčítanie obyvateľov.

Sčítanie domov a bytov prebehne v období od 1. júna 2020 do 12. februára 2021. 

Toto sčítanie vykonajú obce SR v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Obyvateľ sa na sčítaní domov a bytov nebude podieľať.

Sčítanie obyvateľov sa uskutoční v období od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Obyvateľ bude mať na sčítanie sa šesť kalendárnych týždňov.

Rozhodujúcim okamihom sčítania, ku ktorému sa vzťahujú údaje zisťované počas doby sčítania obyvateľov, domov a bytov je polnoc z 31. decembra 2020 na piatok 1. januára 2021.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je jediným štatistickým zisťovaním, ktorého obsah, rozsah a spôsob vykonania v SR ustanovuje osobitný zákon. Takýto postup garantuje sčítaniu špecifické postavenie najmä preto, že má nielen štatistický, ale aj celospoločenský význam.

Na účely prípravy a realizácie sčítania bola predsedom ŠÚ SR zriadená Ústredná komisia pre sčítanie, ktorej úlohou je vyhodnocovať postup prác pri príprave a realizácii sčítania a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, prijímať stanoviská k otázkam sčítania a rozhodovať kompetenčné spory. Členmi Ústrednej komisie pre sčítanie sú zástupcovia ŠÚ SR, správcovia administratívnych zdrojov údajov, ústredné orgány štátnej správy, obce alebo ich združenia a odborníci z oblasti výskumu a vývoja.

Zmeny v spôsobe získavania údajov súvisia s požiadavkami na modernizáciu sčítania, na informatizáciu a digitalizáciu spoločnosti. Nadviazať na inovačný trend použitia informačných technológií bolo jedným z odporúčaní po sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Elektronické sčítanie obyvateľov, domov a bytov ako moderný spôsob získavania zberu údajov má viacero výhod. Je jednoduchšie, rýchlejšie a bezpečnejšie pre poskytovateľov údajov – obyvateľov a obce a rovnako aj pre spracovateľov údajov – Štatistický úrad SR. Obyvateľ bude mať možnosť sčítať sa kdekoľvek, z akéhokoľvek zariadenia s pripojením na internet prostredníctvom viacerých kanálov, ktoré budú k dispozícii. Elektronické sčítanie prispeje k efektívnejšiemu využívaniu už existujúcich zdrojov, k skvalitneniu získaných údajov s možnosťou okamžitej a priamej kontroly ako aj k zrýchleniu spracovania získaných údajov od respondentov, nakoľko sa odbúra fyzická práca s tlačenými formulármi. Je prostriedkom na zníženie administratívnej záťaže obyvateľstva, na elimináciu rizík, ktoré môžu vzniknúť pri zbere údajov, na šetrenie finančných prostriedkov štátu, najmä na zníženie nákladov na terén a na spracovanie papierových dotazníkov a na zníženie záťaže životného prostredia. Integrované a plne elektronické sčítanie predstavuje značnú inovačnú výzvu.

Cieľ sčítania

Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a ich bývaní. Dosiahnuť tento cieľ predpokladá pristupovať k sčítaniu ako:

• k požiadavke na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov,
• k požiadavke na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky,
• k rozhodnutiu zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov,
• k výzve na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov.

Odborná a verejná diskusia

Štatistický úrad SR v rámci prípravy Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 zrealizoval početné množstvo aktivít smerujúcich k tomu, aby výstupy z pripravovaného sčítania čo najviac vyhovovali aktuálnym a budúcim potrebám používateľov cenzových údajov. 

V prvej polovici roka 2017 sa Štatistický úrad SR obrátil na odborníkov z vedeckej, výskumnej a akademickej obce, zo štátnej správy a samosprávy s výzvou, aby sa zapojili do verejnej diskusie o zozname údajov, ktoré sa budú zisťovať v cenze 2021. Verejná diskusia o obsahu cenzu trvala od 1. marca 2017 do 1. júna 2017. V rámci výzvy sa potvrdil najmä záujem o zisťovanie už existujúcich tém týkajúcich sa národnosti, náboženského vyznania, súčasnej ekonomickej aktivity, miesta výkonu zamestnania či spôsobu dopravy do zamestnania alebo do školy. Zároveň sa akceptovali požiadavky odborníkov zisťovať miesto výkonu zamestnania do väčšieho územného detailu než v predchádzajúcom sčítaní alebo požiadavka na zisťovanie počtu živo narodených detí aj u mužov.

Zohľadnené boli aj niektoré závery zo zasadnutí expertných pracovných skupín (ako napríklad zaradenie zisťovania multietnicity) a tiež z rokovaní, ktoré sa uskutočnili v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a medzirezortného pripomienkového konania k návrhu opatrenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o charakteristikách a štruktúre zisťovaných údajov (kde napríklad na podnet Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska došlo k transformácii témy tepelná izolácia domu, v ktorom sa nachádza byt na oveľa komplexnejšiu tému obnova domu, v ktorom sa nachádza byt).

Štatistický úrad SR od začiatku pozitívne vnímal iniciatívu odbornej, ale aj laickej verejnosti participovať na príprave sčítania. V priebehu prípravy cenzu sa zrealizovalo mnoho stretnutí so zástupcami orgánov štátnej správy, samosprávy a súkromnej sféry, ktorí prejavili záujem diskutovať o téme sčítania. Tieto stretnutia vytvorili priestor na vzájomné zdieľanie informácií, ktoré viedlo k skvalitneniu cenzu.

zdroj: https://www.scitanie.sk/sodb2021/o-scitani